Slanske vrchy

Slanské vrchy je pohorie vulkanického pôvodu na východnom Slovensku. Tiahne sa v severojužnom smere od Prešova po hranice s Maďarskom, ohraničuje Košickú kotlinu z východu. Najvyšším vrchom je Šimonka (1 092 m n. m.). Geologicky sa Slanské vrchy zaraďujú k tzv. východoslovenským neovulkanitom neogénneho veku (23,8 - 5,3 mil. rokov). Tvorené sú ryolitmi, dacitmi a najmä amfibol - pyroxénickými andezitmi a ich tufmi. V severnej časti pohoria vystupujú nadložné sedimenty tvorené ílmi, pieskovcami a zlepencami. Samotné andezitové masívy tvoria stratovulkanické súvrstvia, tvorené striedaním masívnych andezitových polôh s vrstvami vulkanického popola.

V Slanských vrchoch sa nachádzajú Slovenské opálové bane  s členitým systémom štolní, kde sa ťažba drahého opálu zastavila v roku 1922 no v roku 2012 bola ťažba slovenského národného kameňa znova spustená. V súčasnosti je 1,2 km banských diel sprístupnené verejnosti. Bane sú aj zimoviskom netopierov.

        

                                                                                                                                                   

V minulosti bolo v pohorí niekoľko hradov a zámkov. Milovníci histórie si dnes na svoje prídu na Zbojníckom zámku, hrádku Bodoň, zvyškoch hradu Šebeš či Slanskom hrade na juhu.

Listnaté lesy Slanských vrchov ukrývajú bohatstvá v podobe fauny a flóry, po celom obvode vystupujúce množstvo minerálnych prameňov, náleziská minerálnych a nerastných surovín.


Pod úpätím západných svahov Slanských vrchov v údolí Herlianskeho potoka asi 28 km severovýchodne od metropoly východoslovenského regiónu Košíc sa nachadza Herliansky gejzír.od klasických gejzírov odlišuje situovaním vo vulkanických vrchoch so skončenou sopečnou činnosťou a zásadne tým, že sa umelo aktivizoval vrtom hlbokým 404,5 m, ako aj nízkotermálnou vodou. Za svoj vznik môže ďakovať rozkvetu miestnych kúpeľov v 19. storočí, pre ktoré bolo treba zabezpečiť dostatok liečivej minerálnej vody.